Hrad Lednica

Hradní polopáni

Najprv sa partia nadšencov rozhodla, že opraví hrad. Založili si občianske združenie, pretože už skôr mali zálusk na LEDNICKÝ, lepšie povedané, jeho zrúcaninu. Pred mesiacom sa im podarilo polovicu hradu odkúpiť za korunu. No, nekúpte to.

 

Celé to vyzerá priam ideálne, za korunu sa dá dnes už máločo kúpiť a tu zrazu hrad. Zdanie však klame. Zrúcanina bola pred štyrmi rokmi, keď sa ho členovia Historicko-astronomickej spoločnosti (HAS) ujali, na úspešnej ceste do hrobu. Za tie roky predsa len trochu práce urobili a čakajú ich ešte ďalšie roky driny. Kúpiť hrad je totiž ako kúpiť mačku vo vreci. Hrad roky chátral a najväčším jeho nepriateľom sa okrem kyslých dažďov a počasia stal človek. Napríklad klenby sú robené z tufového kameňa, ktorý ľudia s obľubou používali do interiérov na skalky. Ľahko sa doň vŕtalo a bolo to pekné. Povylamovali ho a klenba sa čoskoro zlomila.

Nech sa babrú

„Ako deti sme sa chodievali hore hrávať. Pamätám si ešte klenby a na niektorých miestach časti výzdoby stien. Ale nestraší tam, mŕtvi už neublížia,“ spomína Milan Barka, starosta Lednice. Dedinka je ukrytá medzi kopcami Bielych Karpát, nad ňou hrad vzdialený asi tak na pätnásť minút chôdze. Na kopci oproti pred viac ako dvadsiatimi rokmi nakrúcali známy slovenský fi lm Kára plná bolesti. Na hradných zanietencov starosta nepovie krivé slovo. „Je to partia dobrých ľudí. Ja som ich zámer odkúpiť polovicu hradu uvítal. Máme to zichrované, takže oni ju nemôžu nikomu predať, a ak by náhodou zanikli, bezodplatne sa táto polovica hradu obci vráti. Ale nech sa tam babrú aj tridsať rokov, dôležité je, že robia dobrú vec,“ tvrdí. Na návštevnosť si v Lednici sťažovať nemôžu. Turisti sem chodievajú z Maďarska, Poľska, Česka, Anglicka či z Austrálie. „Hrad je momentálne zavretý, keďže sa tam pracuje, majú tam uložený stavebný materiál. V barbakáne je už lešenie, budú tam opravovať vypadnuté kaverny. Ale keď prídu turisti a chcú si pozrieť hrad, sme im k dispozícii. Chalani sa snažia, pomáhame aj my. Poskytujeme im materiál, minule sme búrali starú stodolu a desať tatroviek kameňa sme vyviezli hore. Dokonca aj ľudia z obce chodievajú robiť na hrad,“ vysvetľuje starosta.

Obec vyšla v ústrety

Občianske združenie existuje od roku 2004 a stálych členov má okolo desať. „Založili sme ho, aby sme sa mohli starať o hrad, ktorý sme našli už skôr. Vybrali sme si Lednický, lebo mal iba jedného vlastníka. Výhodou je aj jeho poloha blízko pri obci, ľahká dostupnosť a relatívne dobrý stav. Ruina je kompaktnejšia, dá sa uzavrieť,“ vysvetľuje Peter Martinisko, prezident HAS-u. Obrátili sa preto na obecný úrad a celý proces, rokovania a projekty, trval asi dva roky. Zdôrazňuje, že terajší starosta im vyšiel v ústrety. „Kúpu hradu nám poslanci odklepli v apríli. Jeden z nich sa vtedy opýtal, ktorých päťdesiatjeden percent vlastne kupujeme a či to nemôžeme oplotiť. My chceme opraviť celý hrad,“ hovorí a smeje sa, že to bola výhodná kúpa, pretože o rok by to možno bolo symbolické euro.

Peniaze a peniaze

Kúpiť hrad a začať ho rekonštruovať je síce krásny cieľ, lenže kde zohnať financie? Taká ruina dokáže byť poriadne nenažraná. „Pred dvoma rokmi sme sa zapojili do medzinárodného projektu Európskej únie, kde nám zaplatili pracovný víkend plus náradie a materiál, z ktorého sme žili ďalší rok. Bolo to okolo šesťdesiattisíc korún. Minulý rok sme dostali z ministerstva kultúry tristotisíc korún na architektonicko-historický výskum, statiku a zameranie hradu,“ vyratúva Peter Martinisko.

Lednický hrad je momentálne uzatvorený pre rekonštrukčné práce, aby tam nedošlo k úrazu – z múrov totiž padajú kamene. „Je to vlastne stavenisko. Niektorých ľudí sa to dotklo, majú pocit, že sme si ho privlastnili. Nie je to pravda. Hneď ako to bude možné, sprístupníme ho. Sme spoluvlastníci, takže by sme boli zodpovední, keby sa niekomu niečo stalo. Nechceme sa zavrieť dovnútra a navzájom sa dobýjať,“ podotýka. Plán je taký, že na hrade obnovia dve poschodia a niektoré klenby. Takisto ho kvôli odvodneniu zastrešia, je totiž „prilepený“ ku skale a dažďová voda ho podmýva.

Pamiatkari v pohode

Združenie pri oprave hradu úzko spolupracuje s trenčianskymi pamiatkarmi. Títo dokonca v septembri v rámci Európskych dní kultúrneho dedičstva prišli na celý deň brigádovať. „Máme s nimi výbornú spoluprácu, sú zodpovední a každú zmenu konzultujú s nami. Sme s nimi v kontakte asi tak raz, dva razy týždenne. Práce robia pod odborným dozorom. Koncom júna plánujeme pracovné stretnutie kvôli letnému archeologickému výskumu,“ vysvetľuje pamiatkarka Mária Ružôňová. V lete totiž združenie chystá na hrade akciu, ktorú nazvali Letné archeologické praktikum. „Tri týždne tam bude prebiehať archeologický výskum. Je čo kopať a o jedlo sa postaráme. Ubytovanie máme v prípade nepriaznivého počasia dole v obci v kultúrnom dome, možno však spať aj na hradnom nádvorí,“ pokračuje Peter Martinisko.

Dobrovoľníkov vítajú


Keď hrad aspoň trochu opravia, chystajú sa nadšenci organizovať na nádvorí akcie. „Budú tam lavičky a pódium a v letných mesiacoch by tam mohli byť nejaké malé predstavenia, country a podobne. Naším snom je historický jarmok. Inšpirovali nás naši priatelia Poliaci, ktorí opravujú zrúcaninu hradu Chudów v Poľsku. Raz do roka robia stredoveký jarmok, kde sú kováči, brusiči jantáru, šermiari. Denne tam príde aj päťdesiattisíc ľudí. Získané peniaze by sme použili na údržbu hradu. Ministerstvo kultúry síce poskytuje fi nancie na výskumy a obnovu, ale údržbu si musí majiteľ zabezpečiť z iných zdrojov,“ zdôrazňuje Peter Martinisko. Vraví, že sa pohrávali s myšlienkou urobiť na hrade observatórium, keďže sú aj astronomická spoločnosť, ale napokon to zavrhli. Každý rok totiž robia trojtýždňový astronomický tábor. Ak sa im podarí zohnať dostatok fi nancií, s pomocou dobrovoľníkov môžu urobiť veľmi veľa. „Vítame všetkých nadšencov, ktorí chcú pridať ruku k dielu. Ale musia mať viac ako pätnásť rokov. Máme pár takých, ktorí už teraz chodia každý víkend,“ dodáva.

Tri smrte

Nadšenci, ktorí mali o hrad záujem, neboli podľa slov starostu prví. „Asi pred pätnástimi rokmi ho chcel kúpiť nejaký Moravan. Ponúkal šesť miliónov, ale nepredali sme mu ho, lebo nemáme usporiadané pozemky. A čo by s ním robil, ani čert nevie,“ zamýšľa sa. Okrem legendárnej Katarínky, ktorá podľa povesti skočila z brala, nebola na tomto mieste núdza ani o tragédie. Milan Barka si pamätá tri. „Asi v roku 1967 sa dvaja chlapci stavili, kto skôr zlezie zhora z veže, či prvý po schodoch, alebo druhý z brala. Vyhral to ten druhý, zrútil sa a pád neprežil. Ďalší bol skalolezec, ktorý vyliezol až hore ku krížu. Sfúkol ho vietor. Lebku mal otvorenú na päť centimetrov,“ vyratúva. Posledná tragédia sa stala pred tromi rokmi. Z brala, z ktorého ukončila svoj život Katarínka, sa zošmyklo dievča, čo tam stálo s kamarátom. „Strhlo aj jeho. Prehodilo ho to na konáre stromov, odtiaľ sa odrazil, až dopadol pod hrad k studničke pomenovanej po Katarínke. Mal iba zlomenú nohu. Dievča pád zo štyridsaťmetrovej výšky neprežilo,“ dodáva starosta.



DAN HIMIČ:

FOTO: IVAN PASTOR, ARCHÍV HAS



Zdroj: Život, http://lesk.zoznam.sk/cl/11125/243435/Hradni-polopani

 

Najbližšie bude hrad otvorený

Máj:
13.5. sobota 10:00 - 16:00
14.5. nedeľa 13:00 - 18:00
20.5. sobota 13:00 - 18:00
21.5. nedeľa 09:00 - 14:00
27.5. sobota 13:00 - 18:00
28.5. nedeľa 13:00 - 18:00
Jún - August:
Počas pracovných dní: 8:00 - 14:00
Víkendy: 13:00 - 18:00
V prípade daždivého počasia je hrad neprístupný pre návštevníkov.

Záchranu hradu realizujeme vďaka podpore: